Dovolenka v Zázrivej alebo ako sa to celé zvrhlo:-)

Tak teda, s manželom obaja veľmi radi chodievame v jeseni do hôr na Slovensko. Nie sme síce žiadni profesionálni turisti, či horolezci, ale zato si myslím, že rozhodne nie sme žiadne béčka. Vybrali sme si krásne ubytovanie - ranč v zázrivej. Na internete to vyzeralo priam rozprávkovo, krásny drevený zrub v nádhernej prírode, vedľa neho pasúce sa kone, či ovce, proste romantika ako z rozprávky o jankovi a marienke, (samozrejme s krásnou kúpelkou.) Tak som teda iniciatívne objednala ubytovanie aj telefonicky aj cez e-mail, pričom som zároveň e-mailom uviedla, že si prosím objednať pobyt pre dve osoby, v izbe na podkroví, s polpenziou, pre 14 dní a že by sme mali záujem o požiačanie bicyklov, sprostredkovanie splavu a jazdu na koni. Samozrejme, nutno dodať všetky tieto veci neboli náš výmysel, ale boli pekne uvedené na web stránke daného objektu. Zaplatili sme zálohu pekne poštovou poukážkou a ešte raz telefonicky potvrdili, že naozaj prídeme. V telefóne sa mi síce zdalo divné, že domáci sa spýtal, či nemá pre nás prísť autom k zastávke, ale keďže som vedela, že autobus išiel priamo z bratislavy až do zázrivej slušne som ponuku odmietla...To bola moja prvá chyba. Vtedy som totiž vôbec netušila, že Zázrivá je jediná dedina na Slovensku, ktorá sa skladá z 15 dolín a všetko sa to rovnako volá Zázrivá. A tak teda, keď nás autobus vyhodil v niektorej z časti Zázrivá, naložili sme batohy na plecia a poď sa hľadať - Zázrivú časť Havrania. Prvú polhodinku nám prišlo náramne vtipné, že každá babka, ktorú sme sa spýtali na cestu (vtedy sme ešte nemali navigáciu:-) nám povedala iný počet kilometrov, koľko nám ešte do havranej chýba...no počase nám pravda veľmi už do smiechu nebolo.Pripomínam, že bolo vtedy poriadne horko, chudák môj muž, pomerne rýchlo pochopil, že pôjdeme rýchlejšie, ak ponesie ešte aj časť mojich tašiek... Keď sme to teda nakoniec našli, celí štastní, lebo nikde nevisela ani jediná tabuľa toto je ten penzión a vošli sme dnu, samozrejme, že nás nikto nečakal. Veď prečo aj, keď sme nahlásili približne kedy prídeme...Uťahaní z cesty, nervózni a poriadne spotení sme vzali tašky a vošli sme do dvora penzióna, ktorí sme poznali z webu. Ha - druhá chyba - taký inak celkom zlatý čierny dunčo skočil totiž po mojom mužovi a pekne krásne roztrhal mu nohavice. Po počiatočnom šoku, že sa mu nič nestalo a rozčúlení, že to boli poriadne mastné nohaviche z treksportu naveľa vyšla von jedna pani a spýtala sa, čo tam chceme. Ani slovo na psa a keď sme jej oznámili, že tam máme zazezervovaný a čiastočne zaplatený pobyt sa nám predstavila ako kuchárka a zaviedla nás dnu, že nás teda ubytuje. Aké bolo však naše prekvapenie, keď nám ukázala staré škaredé, ošumelé izby s nalepenými špinavými kobercami a starým gaučom. Darmo sme jej vysvetľovali, že sme si zarezervovali izbu v podkroví, trvala stále na svojom. Až keď jej muž ráznejším hlasom povedal, že máme e-mailom potvrdený dohovor od majiteľa nakoniec nám ukázala krásnu izbu na podkroví. Inak, ešte pridala, že majiteľ príde až o jedenástej večer a že ho o tom poinformuje...(bolo vtedy asi poludnie) Prekonala som sa a požiadala som ju ešte o ihlu a niť, veď nejako tie mužove nohavice treba opraviť....naivne som si myslela, že aspoň teraz pridá nejakú teoreticky ospravedlňujúcu vetu - zase nič...Tak sme sa teda zložili a keďže sme veľmi skoro vstávala, natiahli sme na na postele a pekne sme si pospali...Ha- ďalšia chyba - zobudili sme sa totiž strašne skrehnutí, hľadali sme radiátor, ohrievač alebo krb na izbe, no nikdy absolútne nič. Treba povedať, že táto časť Oravy patrí k najstudenším miestam na Slovensku a naozaj je tam v septembri poriadne zima...Taaaak zase sme pootravovali známu tetu, ktorá nakoniec naveľa dovliekla elektrický ohrievač...Tak, cestu sme prežili, ubytovanie bolo, teplo tiež a už sme boli s mužom hladní a tešili sme sa na večeru. Keďže majiteľ stále nič, spapkali sme pekne naše zásoby na túry a už v dobrej nálade sme privítali nášho majiteľa. Nie, žeby nemal radšej on privítať nás. Bol inak veľmi milý, ale v podstate nám s milým úsmevom povedal, že strava nebude, lebo že sa mu pre dvoch neoplatí variť. Okrem nás tam boli asi dve rodiny, len oni si varili sami. Nakoľko nám to obom povedal po tom, čo nám nalial niečo domáce a silné, hneď nám nedošlo, čo to pre nás bude znamenať. Veď si predstavte, ste niekde v ... na dovolenke bez auta, široko-ďaleko furt len zázrivá, síce tam máte jedny potraviny ale s veľmi úzkym sortimentom a rozhodne nie pre niekoho, kto čakal polpenziu. Veď keď čakáte, že máte zabezpečenú stravu, tak so sebou neťaháte olej, múku a podobné veci a sáčkové polievky nás teda tiež veľmi nelákali. Od tejto chvíle sa celá naša dovolenka chtiac, či nechtiac zvhla na hladáme jedlo:-)Chceli sme cez deň chodiť po horách a večer a ráno sa normálne najesť.Naštastie v dedine sa našli dobrí ľudia. Vysvetlili nám, že pol hodinu po žltej značke po riadne strmom kopci je horský hotel Eva a tam aj varia...Tak sme sa teda par krát navečerali, či naraňajkovali tam - ale poviem vám, ešte ráno sa to ako tak dalo, lenže večer, všade tma ako v rohu, my pekne z reštiky po strmom kopci s baterkou dole, to zase bola romantika ako sa patrí...:-) V podstate, všetky túry sme si naplánovali aby sme buď začínali, alebo končili pri tomto hoteli..len som zabudla povedať, že čo sa týka cien - samozrejme platila tu vyššia cenová kategória a väčšinu jedál boli len špeciality. Jedného dňa muž vymyslel, že vyskúšame ďalšiu službu - požičiavanie bicyklov - hop opäť chyba. Bicykle, ktoré sme dostali boli fakt v hroznom stave, bolo doslova utrpenie na nich sedieť a vŕzgali tiež poriadne nahlas, ale my sme sa ako vždy nevzdali a naplánovali trasu tentokrát na bicykloch...ani neviem koľko nám to trvalo, ale zopár hodín určite, sme sa vyštverali na nejaký kopec nad zázrivou a tam sme objavili drevenú izbu - reštauráciu...hurá tešili sme sa, dali sme dobrú kapustovú polievku s domácou smotanou, bryndzáky, alebo pirohy a svet bol hneď oveľa krajší. Samozrejme - ďalšia chyba. Muž nato chytil žalúdočné problémy, tri dni mal horúčky jak hrom, že sme stravu ani nemuseli riešiť. Keď muž vyzdravel chceli sme ísť zase na splav - ďaľšia chyba - majiteľ vždy keď sme mu to hovorili prikývol, že zorganizuje a nič. Ale najlepšie boli zážitky s koňmi - priamo k zrubu totiž patrili kone, na ktorých bolo možné si za poplatok zajazdiť. Chodili za nimi rodičia s deťmi, ktoré si chceli odfotiť detičky, alebo páriky, čo chceli romantickú jazdu na koči a majiteľ??? divíte sa, ale jemu sa nechcelo absolútne nič, ani koč zapriahať, ani koňa deťom ukázať a to aj napriek tomu, že pri výbehu koní mal vyvesenú tabuľu jazda na koni a koči...Vrchol všetkého bolo, keď sa sem-tam zastavovali v tomto zrube pocestní turisti, ktorí reagovali na vývesku reštaurácia a hľadali pivo a mohli ísť kade ľahšie, až totiž predvečer pred našou spiatočnou cestou majiteľ otvoril pivnicu a my sme si konečne mohli dať obľúbenú kofolu....jo..a skoro by som zabudla, 15, septembra na štátny svatok sme sa vybrali s mužom do dolného kubína, kvôli bankomatu a dúfali sme, že cestou splašíme opäť niečo na jedlo....hahaha...tiež chyba..našli sme tam vtedy len jednu krčmu v IV.cenovej skupine dali dve kofoly a už nám šiel bus späť. V zázrivej sme sa potom ulakomili na dva posledné zákusky v turistickom centre a boli sme radi, že sme našli aspoň niečo. No a aká je záver z tejto našej dovolenky??? keď sme sa spýtali majiteľa, že prečo okrem ubytovania nič z dohodnutých sľubov nedodržal povedal, že on už má zazezervovanú zimu polovične, on sa už nemusí namáhať. Zaujímavé na tom ale je, že minulý rok bola jedna z najteplejších zím na Slovensku a sneh tam asi s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nebol. A ešte posledná myšlienka, zázrivá je naozaj prekrásny kraj plný nádherných prírodných scenérií, ktoré sú určite pre mnohých zaujímavé, len keby tie naše služby boli aspoň priemerné......